Vzpomínky na Bukovinu
Doslovně převzato z Teplicke zvesti 10/2009
Spomienky na Bukovinu
Výstava neprofesionálnych umelcov pochádzajúcich z Bukoviny
Dnes už asi iba málo Turčanov vie, že medzi nami žijú ľudia, ktorí po druhej svetovej vojne museli opustiť svoje rodisko v rumunskej Bukovine a utiecť pred vtedajším režimom do susedných krajín. Niektorí našli útočisko v Poľsku, iní v Česku, Maďarsku a mnoho rodín sa usadilo aj u nás na Slovensku. V okolí Turčianskych Teplíc priezviská Jurášek, Stodolica, Sygút
a ďalšie svedčia o tom, že aj tam sa usadili vysťahovalci z Bukoviny. A práve Turčianske Teplice sa stali mestom, kde sa konal už 20. ročník medzinárodného folklórneho festivalu pod názvom Bukovinské stretnutia.
V rámci tohto stretnutia Turčianske kultúrne stredisko v Martine
v programe Spomienky na Bukovinu pripravilo výstavu prác rezbárov – členov Štúdia Turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov, ale tiež amatérskej maliarky a výrobcu tradičných kožúškov, ktorých okrem spoločného rodiska spája aj príbuzenské puto. A tak v zasadačke mestského úradu v Turčianskych Tepliciach množstvo návštevníkov - nielen domácich, ale aj kúpeľných hostí a zahraničných účastníkov festivalu mohlo obdivovať drevené sochy Zena Juráška, ktorý ako desaťročný odišiel s rodičmi zo svojho rodiska v rumunskej obci Poiana Micului a dnes žije so svojou rodinou v Turčianskom Michale.
Tu pod jeho šikovnými rukami znovu ožíva drevo lipy, javora, orecha, slivky a iných stromov v podobe plastík zobrazujúcich postavy starých ľudí, pastierov, remeselníkov, ale aj diela s náboženskými motívmi. Svoje práce predstavil už na mnohých výstavách, kde sa stretol
s veľkým obdivom návštevníkov. A to ešte nemali možnosť vidieť všetky diela, ktoré tento skromný človek má vo svojej dielni a ktoré by si zaslúžili, aby ich mohli častejšie obdivovať nielen obyvatelia nášho regiónu, ale aj návštevníci kúpeľného mesta.
Kamenné sochy a hlinené postavičky z Dobšinského rozprávok od Karola Stodolicu pútali pozornosť návštevníkov v druhej časti priestorov zasadačky. On ako jediný z vystavujúcich autorov sa narodil v maďarskom pohraničí, kde jeho rodina žila prechodne dva roky po vysťahovaní sa z Poiana Micului. Karol Stodolica okrem kamenných plastík z andezitu a hlinených keramických plastík vyrába aj krásne keramické fajky. Za svoju prácu dostal množstvo ocenení, diplomov, čestných uznaní na výstavách na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Obrazy Márie Jurášekovej krásne dopĺňali výstavu oboch autorov a oživili priestor v kultúrnom dome v Turčianskych Tepliciach. Škoda, že táto talentovaná žena nie je členkou nášho ŠTNV, kde by mala možnosť prezentovať svoje práce širokej verejnosti. Zatiaľ, ako nám povedala, maľuje pre radosť a tú určite rozdáva aj svojim blízkym a známym, ktorí od nej získali jej obrazy.
Krásne zdobené ručne šité kožúšky, prezentujúce folklór rôznych regiónov Slovenska, ktorých autorom je Karol Jurášek z Banskej Bystrice, si získali uznanie najmä medzi návštevníkmi z radov folkloristov. Nie jeden si vzdychol, že taký majstrovský kúsok by bol ozdobou ich šatníka. Ako nám povedal autor, výroba jedného kožúška trvá asi dvesto hodín a v poslednej dobe z každého regiónu robí dva kusy, aby jeden zostal aj jemu a mohol ho predstaviť aj verejnosti, čo samozrejme potešilo všetkých návštevníkov výstavy.
Bezpochyby najvzácnejším návštevníkom výstavy bol eurokomisár Ján Fígeľ, ktorý si výstavu so záujmom prezrel a vyslovil obdiv šikovným vyslovil obdiv šikovným rukám týchto amatérskych umelcov.
Viera Ritomská