Karol Jurášek

 

Informace z webu:

http://turiec.sme.sk/c/5042355/bukovina-by-mala-byt-dokazom-ze-to-funguje.html

doslovná citace.

 

Karol Jurášek

Karol Jurašek s manželkou v kultúrnej sále zo záujmom sledovali vystúpenia a spev súborov z rôznych krajín.

Foto: autorka článku Jana Kovalčíková
 

 

 

ĽUDIA SPOLU VEDIA VYCHÁDZAŤ AJ V MULTIETNICKEJ SPOLOČNOSTI


Bukovina by mala byť dôkazom, že to funguje


Hoci ľudia všeobecne už nejavia veľký záujem o ľudovú tradíciu a kultúru, žijú medzi nami takí, ktorí ju stále živia. Aj vďaka nim sa na nedávnych Bukovinských stretnutiach v Turčianskych Tepliciach zišli kožušníci, keramikári, rezbári či maliari.

 

TURČ. TEPLICE. Roztrúsení po Slovensku a predsa jednotní. Na tradičnom stretnutí pôvodných obyvateľov Bukoviny sa v kúpeľnom meste zišli folklórne súbory nielen zo Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska či Maďarska, ale aj štyria remeselníci z Bukoviny. Všetkých spája spolupatričnosť k bývalej Bukovine, kde predtým nažívali so Židmi, Ukrajincami, Rumunmi, Nemcami, Poliakmi, Maďarmi, Arménmi i Rómami. V 19. storočí sa Bukovina premenila na spoločnosť nazývanú aj Švajčiarskom východu alebo Európou v miniatúre. Dnes sa územie bývalej Bukoviny nachádza na hraniciach medzi Ukrajinou a Rumunskom.

 

O svojej rodnej obci Poiana Micului a postoji súčasníkov k ľudovým tradíciám sme sa rozprávali s kožušníkom Karolom Jurášekom z Banskej Bystrice.

 

Kým sa odvážil vyrábať nové, reparoval staré


Na Slovensko sa so svojimi rodičmi presťahoval v roku 1947, tu sa aj vyučil za kožušníka.

„Bukovinské stretnutia boli v Turčianskych Tepliciach pripravené na vysokej úrovni. Mám rád toto podujatie, pretože sa tu spoznávajú ľudia z rôznych kútov sveta a je potrebné, aby sme sa učili o tradíciách a zvykoch iných národov viac," pochvaľoval si vystúpenia a prehliadky súborov a sólistov Karol Jurášek. On na prehliadke vystavoval ručne vyrobený ľudový odev. K svojmu súčasnému remeslu sa dostal v roku 2004, keď sa náhodne stretol s ľuďmi, ktorí mali oblečené už hodne opotrebované kožúšky. Ponúkol sa, že sa ich pokúsi opraviť. Časom sa podľa starého modelu odvážil vyhotoviť aj nové. Práve s takouto výstavou sa predstavil aj na Bukovinských stretnutiach. Podarilo sa mu vytvoriť 15 rôznych modelov z oblasti Podpoľania, Horehronia a z Kokavy.

 

Slovákom chýba rodná obec
 

Remeselník sa zdôveril, že ho mrzí to, že mladí ľudia už nejavia záujem o tradičné remeslo. Dôvodom je podľa neho aj veľká prácnosť výroby ľudového odevu. „Niektorí umelci si to objednávajú, ale už ich nie je veľa. Teraz robím takýto odev pre súbor z Krajného pri Novom Meste nad Váhom," prezrádza. Nezáujem mladých je podľa neho spôsobený aj tým, že Bukovinčania sa na Slovensko nemajú kam vrátiť - nemajú svoju obec. „Tá naša ostala v Poiana Micului," hovorí nielen o svojej rodnej obci. Odtiaľto pochádzajú aj ďalší umelci, ktorí dnes žijú v Turci. Sú to napríklad súrodenci Zeno Jurášek a Mária Jurášeková žijúci v Turčianskom Michale. Tu žije aj známy keramikár a poľovník Karol Stodolica, ktorí sa narodil v Chanave na maďarskom pohraničí.

 

Dedičstvo a mier ako krédo


Do Turca nemal kožušník nikdy ďaleko. „Spomínam si, že na Slovensko prišlo 68 rodín, rozdelili nás od Košíc až po Aš. Do Turca prišlo asi 15 rodín. Zhodou okolností najviac do Hornej Štubne," rozpráva. „Mám tam synovca Prokopa Stodolicu a navštevujeme sa. Žila tu aj moja matka, ale tá už, bohužiaľ, umrela," pokračuje Karol Jurašek. Na svojich konkurentov z Turca si pamätá veľmi dobre. „V Mošovciach bolo veľa dobrých a známych kožušníkov, za socializmu to trochu upadlo, ale potom sa remeslo znovu pozbieralo. Boli tam ženy, ktoré chýrečne vyšívali kožúšky, prekrásne ich vedeli urobiť. No je to už minulosť," dodáva smutne.

Tak ako si spomína na časy dávnejšie, sleduje aj súčasný svet okolo seba. Trápi ho národnostná otázka, ktorá sa čoraz častejšie dostáva do povedomia. Má však na to svoj názor. „Pracujme celý život pre budúcnosť ľudstva a správajme sa tak, aby sme zachovali dedičstvo predkov," predstavil svoje životné kréda. Podľa neho aj rasovú otázku otvárajú tí, ktorí nezažili vojnu a nenávisť a systematicky pracujú na tom, aby ju opäť vyvolali.

 

Kroje